Choď na obsah Choď na menu
 


Počiatky rodu Hudzík

15. 3. 2012

Počiatky rodu Hudzík  (od pol. 16. stor.  do roku 1771 )

 

  Ako som už spomínal prví Hudzíkovci prišli do Štiavnika z Poľska po vyhorení a zániku cisterciánskeho kláštora zhruba v polovici 16. stor. Okrem nepriameho dôkazu, že v Štiavniku boli Hudzíkovci už v roku 1616, ktorý máme z Venckových dejín, prvé priame písomné zmienky o Hudzíkovcoch sú z urbára štiavnického panstva z roku 1657. ( dostupné na www.arcanum.mol.hu). Zo štiavnických priezvisk z roku 1616 , ktoré uvádza Vencko vo svojich Dejinách a, ktoré sú uvedené v tomto urbári  z roku 1657 zostali iba dva prieziská (Hajduk a Chudzik). Možno usudzovať, že mor z roku 1645  bol  azda najväčšou pohromou, ktorú kedykoľvek postihol Štiavnik a ktorému zrejme padla za obeť  drtivá väčšina obyvateľstva. Zemepán Žigmund Thokoly usádza nových sedliakov a v urbári z roku 1657 možno najsť aj priezviská ako Sedmak, Chripko, Martinko, či Slivka.

 

V uvedenom urbári z roku 1657 vystupujú Michal Chudzík a Andrej Chudzík ako sedliaci. Pri Michalovi je uvedené, že mal jedného syna, 4 kone, 5 kráv, 4 voly resp. aj býky. Michal bol celodvorovým sedliakom, ktorých v celom štiavnickom panstve ( t.j. Štiavnik, Hranovnica, Kubachy, Kravany, Vikartovce, Nižná Šuňava) nebolo viac než desať. Pri Andrejovi je zas uvedené, že nemal  syna  a že mal 2 kone, 6 kráv a 4 voly/býky. Bol trojštvrťovým sedliakom. Z uvedeného vyplýva, že obidvaja patrili medzi "majetnejších" obyvateľov obce.

 

Obidve mená sa vyskytujú i v súpisoch z rokov 1673 a 1678, pričom v zápise z roku 1678 sa pri Andrejovi vyskytuje aj meno  Nicolaus.  Keďže Andrej nemal syna, mohlo ísť buď o jeho najmladšieho brata, resp. mohlo ísť o jeho synovca. Druhá možnosť sa mi zdá pravdepodobnejšia so zreteľom na vývoj ich pozemkovej držby. Andrej s Mikulášom boli v danom súpise už iba štvrtinovými sedliakmi. Michal uvedený v súpisoch  z rokov 1673 a 1678 je pravdepodobne už syn predchádzajúceho Michala,  pričom v súpise z roku 1673 vystupuje ako iudex teda ako richtár. Michal stále patril medzi "bohatších" obyvateľov obce a stále bol  celodvorovým sedliakom. Michal a Mikuláš zakladajú dve základne vetvy rodu Hudzík a to vetvu "Čierny" a vetvu "Biely. 

 

Po Thokolyho povstaní (1678-1685) situácia poddaných a to aj štiavnických veľmi zhoršila, čo postihlo i Hudzíkovcov. Navyše v roku 1679 postihol Spiš mor nevynimajúc zrejme ani Štiavnik. Z daňového súpisu z roku 1686 z 24 celých sedliactiev bolo 16 ¼ prázdnych !!!. V súpise z roku 1700 vystupuje ako Hudzík iba Andrej, zrejme Mikulášov syn, ako osminový sedliak. Z 38-ich sedliakov v Štiavniku boli až 35 osminoví sedliaci a iba Ján Kužma, Andrej Pavlík a Šimon Kaňa boli štvrinoví sedliaci.  Z vetvy Michalovcov potomci nie sú známi. Zrejme Michal richtár už nežil a zrejme už ani jeho syn. Podobne o nich niet ani zmienky v dikálnom súpise z roku 1704-7. Spomína sa iba Andrej Hudzík, ktorý vymeranú daň  vo výške 6 dík a patril tak medzi "strednú triedu" v rámci obce. ( pozri fotky z fotoalbumu) 

 

Rákociho povstanie (1704-1711) bolo pre poddaných katastrofou. V rámci neho vypukol ešte aj mor, ktorému podla v Štiavniku vyše tretina obyvateľov. V súpise z roku 1715 nie je z Hudzíkovcov zaznamený nik. V súpise z roku 1722 je usadlosť Hudzikovska uvedená ako opustená. Nevedno prečo, pretože následnych súpisoch v tom istom dvore pokračujú ďalej Hudzíkovci- z vetvy Biely.

V súpisoch z rokov 1729, 1731  v miestach, kde predtým figuroval Michal richtár, je zaznamenaný  Ján, zrejme jeho vnuk  a na mieste pôvodného hudzíkovského domu - Andrej Hudzík z vetvy Biely, zrejme Andreja Hudzíka st. syn. V súpise z roku 1733 z miestach vetvy Čierny už nefiguruje  Ján, ale Juraj, zrejme brat. Spolu s ním ako daňovník vystupuje aj Pavol Lipták, zrejme ich švagor. V tomto súpise sa pri Andrejovi Hudzíkovi uvádza, že v súpise z roku 1719 ( ktorý žiaľ nemám) bol evidovaný ako želiar.

             Z najstarších  súpisov z rokov 1657-1733,  ktoré sa nám dochovali, môžeme tiež situovať, kde boli prvé domy Hudzíkovcov. Povodný "Hudzíkovec " bol zrejme poldvorové sedliactvo a stál približne približne v mieste, kde sa nachádzajú domy u Piloteka a Vagaš.  Michal Hudzík-Čierny richtár sa z "rodičovského" domu odštahoval a býval v mieste   približne, kde sa nachádza dom rodiny Sedmak na rýnku.  Ako vyplýva z neskoších súpisov  v rodičovskom dome  zostal bývať Mikuláš a následne Andrej. Neskoršie  daňové súpisy o daňovníkoch domu Michala richtára mlčia a objavujú sa až v roku 1731 a neskôr 1733. Detailne tieto domy nemožno určiť pretože zástavba nebola tak situovaná presne ako dnes.

 V daňovom súpise  z roku 1738 pre Štiavnik je evidovaný iba daňovník pôvodného Hudzíkovca - Andrej Hudzík. Z vetvy Hudzík Čierny  nie je spomenutý nik. Možno usudzovať, že Juraj Hudzík, podobne ako jeho brat Ján, či ich otec, zomrel mladý.

 

 Z posledného daňového súpisu pre prijatím tereziánskeho urbáru, z roku 1759-1760, viem, že Jozef Hudzík-Čierny  býva už na Vyšnom konci. Jozef preberá poldvorové sedliactvo  Gašparovi Ševcovi, približne v mieste, kde sa nachádza dom Renáty Jakubcovej. Aj keď nemám o ňom veľa  informácií mám za to, že Jozef bol synom Juraja Čierneho a zároveň vnukom Gašpara Ševca. Prepokladám, že po predčasnej smrti Juraja sa Jozefova matka vracia naspäť k svojmu otcovi na Vyšný koniec. Po jeho smrti preberá gazdovstvo mladý Jozef. 

 

 Synovia Andreja ml. Hudzíka-Bieleho   Jakub a Andrej sú ¼-oví sedliaci, bývajú v dedovizni na rýnku, pričom Andrej zomiera mladý 39 ročný. Zo záznamov z matrík najmä svadobných  možno usudzovať, že Jakub a Andrej mali aj brata Imricha, ktorý  prichádza bývať na Vyšný koniec na miesto, kde žijú  dodnes, t.j. do domu akad. sochára Štefana Hudzíka.  Za manželku mal Máriu Sedmákovú. Zrejme tam býva s ich štvrtým bratom Šimonom, ktorého existenciu som vyvodil len z matrík.