Choď na obsah Choď na menu
 


Pôvod rodu Hudzík

15. 3. 2012

Pôvod rodu Hudzík

 

O pôvode a začiatkoch rodiny Hudzík a ich vzájomných vzťahoch v Štiavniku možno hovoriť v dohadoch, odvíjajúcich sa od viac menej spoľahlivých doložených informácií.  Už historik Spiša Ján Vencko spomína vo svojom diele Dejiny štiavnického opátstva, že meno Chudzik sa objavuje v obci Štiavnik na chotárnych listoch už v roku 1616. Z doteraz vyskytujúcich sa priezvisk  v Štiavniku je teda najstaršie.  Tieto chotárne listy aj usporiadal archíve štiavnickeho kaštiela pod názvom METALLES pod č. VII a VII, avšak po udalostiach jednak z roku 1927 ( vyhorenie kaštiela)  a jednak z  roku 1950 (bartolomejská noc) ich už asi niet a nemožno z nich čerpať.

 

Každopádne meno Chudzik je skôr meno  poľského pôvodu, než slovenského. Potvrdzuje to i tá skutočnosť, že bydliská osôb z tohto rodokmeňa sa v prevažnej miere kryjú  z údajmi o výskyte priezvisk  z webovej stránky ( viď http://slovniky.juls.savba.sk). Výnimka, ktorá narúša jedinečnosť štiavnických Hudzíkovcov na Slovensku sú Hudzíkovci pochádzajúci z okolia Markušoviec. Ich predok Jozef Chudzik však taktiež, ako prapredok štiavnických Hudzíkovcov, pochádzal z Poľska. Zo surfovania po internete viem, že pochádzal  z mesta Moszczenice ležiaceho blízko slovenských hraníc a v roku 1870 prišiel bývať do Markušoviec.  To, že priezvisko Chudzik je v Poľsku hodne vyskytujúce,  môžte zistiť z webovej stránky www.moikrewvi.pl/mapa/kompletny/ćhudzik.html)

  

Priezvisko Chudzik sa v prvopočiatkoch dokumentoch aj úžívalo ( či už v urbári z roku 1657, v daňových súpisoch ešte aj v roku 1738). Postupne sa však pod vplyvom spišského nárečia ( dobrú huť, hleb a pod.) zmenilo na Hudzik.  Potvrdenie hypotézy, že Hudzíkovci majú pôvod v Poľku, nám dáva aj sám historik Vencko, keď vo svojich Dejinách štiavnického opátstva píše, že potom,  čo sa v roku 1531 vlastníkom štiavnického panstva stal Hieroným Laský ( t.j. poľský šľachtic v službách Jána Zápoľského ) jeho pobočník Matej Lobocký,  tiež poľského pôvodu, priviedol na štiavnické panstvo mnoho poľských osadníkov.

 

Mám za to, že vtedy, teda v polovici 16 stor. prišli do Štiavnika i prví Hudzíkovci. Tu sa postupne asymilovali a slovakizovali, veď priezviská, ktoré  vtedy v Štiavniku boli, hovoria jednoznačne, že Štiavnik bol Slovákmi obývaná dedina (napr. Jastrab, Vrábeľ, Miškov, Pecmenič a pod.) Skutočnosť, že Hudzikovci boli pôvodnými obyvateľmi Štiavnika pred rokom 1531 ( t.j. pred vypálením kláštora cistercitov) považujem  za nepravdepodobnú.

 

Priezvisko Hudzík sa užívalo v priebehu dejín v rôznych podobách, na začiatku Chudzik, neskôr Hudik, Chudik, Hudyik. Od pol. 19. stor. sa trvale užíva v súčasnej podobe Hudzik resp. Hudzík